Stránky

pondelok, 11. januára 2016

Mesto padlých anjelov

Autor: Cassandra Clare
Názov: Mesto padlých anjelov
Séria: Nástroje smrteľníkov
Diel: Štvrtý
Pocity po dočítaní: Šialené....

Konečne som sa dostala ku štvrtému pokračovaniu jednej z nekonečnych obľúbených sérií kníh od Cassandry Clare. Mala som dlhšiu pauzu medzi tretím dielom a štvrtým, takže mi chvíľku trvalo, kým som si spomenula, čo všetko sa v predošlých knihách zomlelo. Zo začiatku som sa nedokázala do knihy začítať. Dosť veľa vaty a nudných informácií, bez ktorích by som sa zaobišla. Bála som sa, že bez Valentina to už nebude mať taký spád, ale jeho potomstvo nesklamalo a nakopalo pár démonských zadkov.

Po návrate do New Yorku sa Clary začne naplno venovať tieňoloveckému výcviku, V hlave nemá nič iné len Jacea a svadbu Jocelyn a Lukea. Simon, ako upír s divnými vlastnosťami (ešte divnejšími ako samotné upírstvo), nevie čo od roztopaše a tak randí aj s tieňlovkyňou a aj s vlkolačicou a dokonca si  ho vyhľadá prastará upírka. Postavy majú dosť svojich osobných problémov, ale objavujú sa mŕtvi tieňolovci a zohavené bábetká a tak treba dať všetko bokom a začať jednať. Čaká na nich zlo mocnejšie, ako bol Valentine. Rovnováha medzi životom a smrťou bola narušená a treba za to platiť.

Bola som zvyknutá, že dejová línia najčastejšie sledovala Clary a tak som bola veľmi prekvapená, keď autorka dala veľký priestor Simonovy a iným. Simon je od začiatku moja najobľúbenejšia postava a teraz som sa ho mohla dosýtosti nabažiť. Len škoda láskyplných mnohouholníkov. Je to viac na škodu a nie na spestrenie tejto knihy. Preniesla som sa cez to a nakoniec sa to dalo do roviny.Neviem čím to je, ale Jace bol/je chodiaci smútok a tieto emácke sklony mu nepristanú. Celú knihu bol strašný a nakoniec skončil v totálnych sračkách, ale aspoň by mohol byť v pokračovaní zaujímavejší.

Čítalo sa to výborne, akcie bolo celkom dosť, len záver bol príliš jednoduchý. Mnohotisícročného démona odprášiť len tak? Aj tak to dalo do pohybu veľmi zaujímavé udalosti a obávam sa, že by to mohlo dopádnuť zle. Dúfam že pokračovanie nesklame a mohlo by tam byť aj viac toho chutného vlkolaka. Dám plné hodnotenie, aj keď som zvažovala mínus vločku za ten začiatok a ufňukaného tieňolovca.

Astesia

štvrtok, 10. decembra 2015

Vymyslela som si ťa

Autor: Francesca Zappia
Názov: Vymyslela som si ťa
Pocity po dočítaní: Nádherná kniha, ale asi som to nemala čítať.... A možno, práve mala....

Hneď, ako som sa dozvedela, že vychádza táto kniha, chcela som si ju veľmi prečítať. Téma ako schizofrénia, maniodepresia, obsedantno kompulzívna porucha, panická depresia a mnoho iných psychických porúch ma zaujímaja. Preto som bola zvedavá, ako to bude rozobraté v knihe pre mladých. Neboli tam žiadne omáčky ako liečba, vznik, siahodlhé rozpisovanie príznakov, ale krásne podaný príbeh o dievčati s týmto problémom.


Červenovláska Alex, je nie tak úplne normálna študentka strednej školy. Pre svoju chorobu má problém rozoznávať, čo je realita a čo je len výplod jej mysle. Preto sa rada pozerá na svet cez objektív svojho foťáku, ktorý jej nakoniec vždy prezradí, či naozaj niečo videla, alebo nie. Pred okolím drží svoj problém v tajnosti, aby nestratila to málo priateľov čo má. Veľakrát sa pre svoje preludy ocitá v ťažkých až strašidelných situáciách, no objavia sa aj niektoré komické. Keď si spomeniem na toho hada, tak sa smejem.

V knihe som sa stretla s veľmi príjemnými postavami. Samotná Alex je veľmi inteligentná a rozvážna (v rámci jej možností) slečna, ktorá nadovšetko miluje históriu. Pripomenula som si mnoho historických faktov, na ktoré som už od strednej stihla pozabúdať. Miles, druhý hlavný protagonista je veľký čudák a intelektuál. V škole ho neznášajú, boja sa ho a platia mu za nepríjemnosti, ktoré na objednávku robí ostatným študentom. Kedže platí, že čudáci sa priťahujú, padnú si s Alex do oka, ale cesta ku ich priateľstvu je komplikovaná. Do tretice tu máme Tuckera, ktorý je tiež prudko inteligentný, miluje konšpiračné teórie každého druhu a je z nich najnormálnejší.

Rodina to má s ňou ťažké. Mama, otec a sestra robia čo sa dá, ale sú na konci svojich síl. Miesto toho aby boli jej podporou, to postupne prestali zvládať. Ku koncu som už sama nevedela čomu mám veriť a čo je nao
pak len v jej hlave. Jednu chvíľu som až tŕpla, že ako to celé nakoniec skončí. Čítanie som si užila, veľa som sa nasmiala, veľa som rozmýšľala a aj smútila. Je odporné, k čomu sa dokážu ľudia znížiť, akí dokážu byť krutí, čo všetko sú ochotní pre svoje postavenie a ego urobiť.

V knihe je okrem schizofŕenie spomínaná aj, šikana, domáce násilie, zneužívanie a iné problémy, o ktorých sa mnoho ľudí hanbí otvorene hovoriť. Pre mňa je príbeh krásny a veľmi silný. Knihu odporúčam úplne každému čitateľovi. Možno sa dokonca v niekom nájdete :)

Astesia

streda, 2. decembra 2015

Smrtiaci dotyk


Autor: Melinda Salisburyová
Názov: Smrtiaci dotyk
Séria: Dcéra pojedačky hriechov
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Som úplne spokojná, ako táto šalená telenovela nakoniec dopadla.

Sú knihy, ktoré mi nedajú spávať. Potom sú také, pri ktorých síce spím, ale moje sny sa odohrávajú v deji danej knihy a ranný výsledok je potom rovnaký: som nevyspatá. Smrtiaci dotyk je ten druhý prípad. Toľko som sa nasnívala a Twylle, Liefovi a Merekovi, až sa mi zdá, akoby som to celé prežila.

Kniha ma zaujala hneď, ako som ju zbadala. Druhý krát som sa do nej zaľúbila, keď som si prečítala anotáciu a zistila, že to nie je nič z terajšieho sveta, ale ža sa odohráva ďaleko v minulosti, keď ešte boli kráľovstvá, dvorné dámy, rytiery... A tretí krát, keď som sa začítala a celú ju prechrumkala.
Twylla je dcérov pojedačky hriechov, čo mi prezradil názov. Samotná pojedačka, je obrovská pani, ktorá sa zúčastňuje na pohreboch, kde zosnulému obložia rakvu jedlom, ktoré predstavuje hriechy dotyčného a ona ich musí pojesť, aby tak očistila jeho dušu. Zaujímavý zvyk...

Twylla sa ešta ako dieťa dostane na hrad, kde je sľúbená princovi Merekovi, ale do svadby si musí plniť otrasnú povinnosť. Dozvie sa, že je stelesnená božská dcéra Daunen a jej pvinnosťou je prikladť ruky na telo zradcov. Jej dotyk je totiž smrtiaci a za to vďačí bohom a jedu menom Skazonektár, ktorý musí raz za mesiac vypiť, aby jej koloval v žilách a tak potvrdzoval jej vtelenie. A tak vyrasá ako vrahyňa, nenádvidí seba, kráľovnú, kráľovstvo... Stráže sa pri nej často striedajú, boja sa zosávať v blízkosti stelesnenej Daunen.

Jedno ráno k nej priradia mladého strážcu menom Lief, ktorý sa začne správať ako jej kamarát a nie ako neosobný strážca. Najprv ho nevie vystáť, ale ženské srdce je len ženské a tak sa čoskoro začne roztápať. Lief sa jej snaží vyhovoriť všetko, čomu doteraz verila, princ Merek na ňu talčí so svadbou a zbližovaním, hradom sa šíria skazené intrigy a chuderka Twylla nevie čo si má o všetkom myslieť. Kruto krutá kráľovná je ešte horšia ako obyčajne a popravuje dvoranov rad radom. Aby toho nebolo málo, vynorí sa stará legenda o Spiacom princovi, ktorá ma k tomu všetkému tiež čo povedať.

Liefa som si zamilovala, je to ten druh chalana, na ktorého sa v knihe hneď namotám. Twylla je trošku prihlúpla, ale inak sympatická postava. Merek, aj keď má titul princ, mi prišiel občas nesvojprávny a celkovo by som ho nazvala pomotaným princom. Kruto krutá kráľovná, jej druhý manžel (jej bratranec) a celé kráľovstvo Lormere sa nedajú len tak opísať, to si musíte prečítať.

Autorka píše veľmi pútavo, hneď ma vtiahla do deja a až do samotného konca som nevedela prísť na to, ako to celé dopadne. Skončilo to otvorene, ale keď som pozerala anotáciu na druhú časť, tak tá má byť o niečom inom. Prostredie sa nezmení, ale príbeh bude iný. Ktovie, či si niekedy prečítam pokračovanie o Twylle. Príbeh ma úplne pohltil.

V knie nesmie chýbať: milostný trojuholník, sex (nie je opisovaný, ani priamo spomenutý, ale odohrá sa), náznaky incestu, smrť, vražda, smrť (poradie je ľubovoľné), slzy hlavnej hrdinky, modlenie hlavnej hrdinky, ľutovanie sa hlavnej hrdinky....zmeska, ktorá vždy zaberie.

Astesia

utorok, 11. augusta 2015

Spútané mágiou

Autor: Richelle Mead
Názov: Spútané mágiou
Séria: Upírska Akadémia
Diel: Piaty
Pocity po dočítaní: To ako vážne? -_-

Strašné, fakt strašné. Rose neznesiteľná, Lissa takmer žiadna, Adrian úplné chudiatko a opäť mínusové body pre Dimitriho. Myslím si, že bez tejto časti by som sa zaobišla a tie štyri kľúčové body mohli byť napísané dva v štvrtej časti a dva si mohla autorka nechať na šiestu. Nechápem, ako dokáže celú sériu uzavrieť už len do jednej nasledujúcej knihy, ktorú si plánujem prečítať. No poďme si to rozobrať.

Štvrtá časť bola neskutočne našliapaná a bavila ma. Dúfala som, že aj piata sa ponesie na rovnakej vlne, ale mýlila som sa. Rose po návrate z Ruska čakala maturita (záverečná bojová skúška) zvládla ju za tridsať strán a potom hurá na kráľovský dvor. Na dvore sa postretávala s kadekým a snažila sa venovať aj Adrianovi. Pre ňu to bolo možno zaujímavé, ale pre mňa to bola strašná vata. Rose spriadala plán, ako sa dostať do prísne stráženého vezenia a získať jednu zaujímavú informáciu. Plánovanie jej trvalo dlho a celá akcia sa zbehla veľmi rýchlo, čiže nuda. Samozrejme po návrate čakal na Rose trest a vyše sto strán, tam bola len ona a jej katastrofálne myšlienkové pochody.

Vždy keď išlo do tuhého a začalo sa mi to páčiť, tak sa to zomlelo prirýchlo a opäť na mňa zo strán liezla vata. Rose som považovala za rozumnú hrdinku, ale tým, čo povyvádzala a ako sa správala, si to u mňa pokazila. Ako tak mi to zachraňovala Lissa, to čo dokáže je úžasné a obdivujem ju. Mohlo by jej tam byť viac, aj viac jej myšlienok. O Rose vieme všetko a o Lisse len zlomok. Po istej udalosti, mi prišlo hrozne ľúto Adriana. Rose ho len zneužíva ako leukoplast na ubolené srdce. Dejovo slabé a rozťahané, charakterovo plytké a neznesiteľné.

Séria je podľa mňa strašne preceňovaná. Je kopec iných kníh, ktoré ponúkajú oveľa viac a nemajú až takú reklamu ako toto. U mňa zabodovali jedine tretia a štvrtá časť a pochybujem, že sa im záver série vyrovná. Tri vločky, maximálne tri a pol. Strašne slabá kniha.

Astesia

utorok, 28. júla 2015

Krvavý sľub

Autor: Richelle Mead
Názov: Krvavý sľub
Séria: Upírska Akadémia
Diel: Štvrtý
Pocity po dočítaní: Neuveriteľná jazda. Neviem či by som sa ja, ako autorka, dokázala takto zahrávať s postavami.

UA sa postupne stáva jednou z mojich obľúbených sérií a to som bola zo začiatku proti. Nepáči sa mi, keď má niečo veľkú reklamu a táto séria ju má obrovskú. Richelle vie, ako zaujať čitateľov, aj keď je miestami predvídateľná. S postavami sa nemazná a je vidieť, ako ich komplikované situácie zoceľujú a posúvajú dopredu.

Krvavý sľub sa stal mojou najobľúbenejšou knihou zo série. Pochybujem že ju nasledujúce dva diely prekonajú, ale nechám sa prekvapiť. Dej sa odohráva na Sibíri, kam sa Rose vybrala hľadať Dimitriho. Zozačiatku sa kniha javila menej zaujímavo. Rose opisovala svoju cestu, myslela na Dimitriho, občas si odskočila do Lissinej hlavy a snažila sa nejako prežiť v Rusku. Vťahovať do deja ma to začalo pri zmienke o alchymistoch. Sú to ľudia, ktorý pomáhajú udržať tajomstvo upírov pred zrakom ľudí. Vtiahlo ma to do deja ešte viac, keď našla Dimitriho rodinu a ďalších dampírov. Vtedy to nabralo spád a začali sa objavovať nové informácie ohľadom mágie ducha, ktorého ovláda Lissa. Úplne stratená v deji som sa ocitla, keď našla Dimitriho (nie, nie je to spoiler, každému je hádam jasné že sa stretnú :D).

Rose sa aj naďalej správala ako Rose. Občas seriózna, občas zbrklá, inokedy trpezlivá a múdra, ale nakoniec aj tak vzala situáciu do vlastných rúk a vybrala sa všetkým nakopať zadky. Dimitri sa mi ako strigoj veľmi páčil, mal neskutočnú iskru a dalo by sa povedať, že som si konečne k tejto postave začala nachádzať cestu. Lissa tak isto nebola z knihy vynechaná. Vždy keď sa dalo, tak ju Rose sledovala a videla, ako si prechádza vlastnými problémami. Len Adriana tam bolo málo, občas prišiel Rose do sna, ale viac nič. Charakterovo mi hrdinovia veľmi sadli a mám ich rada.

Ako to už chodí, na záver knihy musí prísť tá najväčšia akcia. Tu sme ju dostali dokonca dvojnásobne. Najprv si svoje problémy vybavila Rose a vzápätí na to, keď si myslela že je po všetkom, tak si prešla vlastným peklom aj Lissa a prostredníctvom Rose sme to mohli sledovať. Dievčatá to mali veľmi ťažké, no našťastie si poradili. Ja som len bezmocne civela na stránky knihy a zadržiavala dych.

Kniha je perfektná a len odporúčam. Užila som si smiechu, akcie, sĺz, strachu... Proste všetkého. Ak budú pokračovania rovnako brutálne, neviem ako to predýcham. Bravúrne dielo, zaslúžené plné hodnotenie.


Astesia

utorok, 21. júla 2015

Magická príťažlivosť

Autor: Jaime Reed
Názov: Magická príťažlivosť
Séria: Kronika Cambion
Diel: Prvý
Pocity po dočítaní: Noooo, takéto knihy ja môžem :3

Samara (už len to meno ma zaujalo), brigáduje v kníhkupectve, aby si zarobila na nové auto. Touto vetou začína anotácia. Nuž, aj ja by som chcela brigádovať v kníhkupectve, kde by som si dokázala zarobiť na auto. V tom kníhkupectve pracuje aj chlapec (nečakané), ktorý priťahuje všetky ženy v okolí, má fialové oči, hovoria o ňom v superlatívoch, ale Samarou to vôbec nepohne. Stále sa na ňu díva a aj ona na neho. Vidí ako okolo neho na dennom poriadku odpadáva nežné pohlavie, ale ju to stále nezaujíma. Jej odolávanie sa zmení vo chvíli, keď spolu prehovoria a dlhšie sa zadívajú jeden druhému do očí. Zaberie to asi 40 strán, ale nebojte sa, potom ma to začalo baviť.

Ide o to, že autorka sa rozhodla zakomponovať do knihy nie veľmi bežnú tému o sukuboch a inkuboch a je to príjemné oživenie už mnohokrát použitej dejovej línie. Spomínané stvorenia sú vlastne akoby démoni, žijúci hlboko v ľudskom tele a hovoria si Cambioni. S Cambionom sa musí človek narodiť a to dedičstvo sa predáva z generácie na generáciu. Áno uhádli ste, Caleb (ten s fialovými očami), je Cambion. Aby udržali svojich spolubývajúcich v pokoji, musia sa živiť ľudskými emóciami. Je to podobné, ako keby vysávali dušu, no nesmú človeka zabiť. Ak by začali zabíjať, stretne ich krutý osud a démon vo vnútri tela plne ovládne svojho hostiteľa.

Táto prvá časť má otrepaný dej. Zamilujú sa, samozrejme nemôžu byť spolu. Ale chcú byť spolu... a tak podobne. Zaujímavá je ale hlavná hrdinka. Nie je to žiadna hlúpučká slečinka ktorá plače že má strašný život. Normálne, mladé, sebavedomé a vtipné dievča, ktoré má priateľov, rodinu, záujmy a nemala potrebu otravovať ma svojimi depresiami. Ich vzťah síce napredoval rýchlo, ale dalo sa to vydržať a cukrovku som z nich nedostala. Caleb ma až tak nezaujal. Chýbalo mu niečo podstatné, aby sa pre mňa stal zaujímavým. Možno sa len autorka chcela viac venovať Samare a nechá mu priestor v pokračovaní. Páčilo sa mi, že do deja bola zatiahnutá aj Samarina rodina a to hlavne jej mama, ktorá si na vlastnej koži skúsila, aké je to byť súčasťou YAF aké je to viesť boj s nadprirodzenými silami.

Ku koncu to začalo naberať na spáde a aj niekoho spapali. Skončilo sa to tak všelijako a vôbec som to nečakala. Uvidím, ako to ovplyvní pokračovanie a čo nové sa dozviem. Celkovo som si knihu užila a vtiahla ma rýchlo do deja. Autorka má príjemný štýl písania, ktorý vedel aj nudnú pasáž urobiť zaujímavou. Dávam štyri vločky. Malo to svoje muchy a hlavne sa to miestami podobalo na iné knihy, ale celkový dojem je super.


Astesia


štvrtok, 25. decembra 2014

Eleanor a Park

Autor: Rainbow Rowellová
Názov: Eleanor a Park
Pocity po dočítaní: Cítim sa podráždená.

Eleanor a Park, nenápadná kniha, ktorá uchvacuje čitateľov po celom svete. Eleanor ako ryšavé dievča, ktoré nepatrí medzi najštíhlejšie. Má otrasný život. Žije v malom domčeku s mamou, štyrmi súrodencami a nevlastným otcom, ktorý im už aj tak zo zlého života robí ešte horší. Nezapadá v škole, doma útočisko hľadať nemôže a celkovo je trošku mimo. Park ako Aziat žijúci v Amerike, malý, nevýrazný, túžiaci po mužnejšom tele, vodičáku a všetkých tých chlapčenských záležitostiach. Keď sa títo dvaja stretnú v autobuse, začne sa písať obyčajný príbeh priateľstva, ktorý v podaní Eleanor a Parka je neobyčajný.

Príbeh autorka zakomponovala do osemdesiatich rokov minulého storočia, čo je veľmi príjemná zmena oproti všetkým prudko moderným knihám, ktoré sú teraz v kurze. Kniha je plná hudby z tej doby a keď si nájdete čas na to, aby ste si skladby nahodili do Youtube zistíte, že sa k príbehu hodia a niektoré sú fakt kvalitné. Ďalšia téma, ktorú rozoberajú Eleanor s Parkom v autobuse, sú komiksy. Pri nich sa začne rodiť ich priateľstvo a je to milé, komiksy mám rada a hlavne X-MEN. V autobuse sa odohráva veľká časť príbehu, pretože stretávať sa inde by bolo pre ňu nebezpečné. Svojim počínaním by mohla nahnevať nevlastného otca, ktorý by si zlosť vybil na jej rodine.

Ich priateľstvo a postupne aj láska, mi prišli ako motýlie krídla. Krehká a vzácna. Eleanor je hrozne plachá a tak si Park musel dávať pozor aby ju od seba neodohnal. Keď už ju mal pri sebe, musel si dávať pozor, aby ju neurazil, nerozplakal, nezarmútil. To mi na nej vadilo najviac, je ako porcelánová bábika. Nedokázala si sama poradiť, stále jej museli pomáhať. Ich dialógy boli prekrásne, úplne som sa v nich strácala. Keď boli osamote, malo to čosi do seba. Je super, že Park stál pri nej ako princ a pomohol jej aj z najťažším rozhodnutím. Pomohol jej k lepšej budúcnosti.

Prekvapil ma koniec knihy. Fakt mi tam chýba aspoň epilóg. Ono to nemohlo takto skončiť, podráždilo ma to. Prvá polovica knihy sa mi páčila viac. Tie autobusové rozhovori a Eleanorine skryté poklady od Parka, bolo to také rozprávkové a pripomenulo mi to mňa pár rokov dozadu. Štyri vločky a chcela by som poprosiť kohokoľvek, kto zistí niečo viac ohľadom konca knihy, nech mi dá vedieť.

Astesia